streda 7. októbra 2009

Y/I a vzory

POZNÁMKA AUTORA

V kapitolách o slovných druhoch nájdete presnejšie, ktoré slová sa podľa týchto vzorov skloňujú a príklady ich použitia.

"Y" A VZORY PODSTATNÝCH MIEN

dub

N a A pl. -y
(stromy, domy, zuby, schody, dvory, hotely)

POZOR! L sg. môže byť (okrem -e) prípona -i (na tanieri, v hoteli)

žena

G sg., N a A pl. -y
(matky, tety, sestry, od zimy, od Evy, od Zuzy)

POZOR! Cudzie podst.m. ženského rodu, ktoré sú zakončené na -ea, -oa, -ua majú v D a L sg. príponu -i a v G pl. -í (napr. N Andrea, D Andrei, L o Andrei, G pl. Andreí)

V iných vzoroch podstatných mien sa ypsilon nevyskytuje!

POZOR NA CHYBY! VZORY CHLAP, DLAŇ, KOSŤ, VYSVEDČENIE, SRDCE MAJÚ VŽDY i/í. (chlapi, inžinieri, na osi, husi, na svedomí, v kroví, pri mori)

OSTATNÉ VZORY

pekný (niektoré prídavné mená, zámená, číslovky...)

Vždy y/ý, iba v N pl. -i/í
(pekný chlapec - pekní chlapci - pekným chlapcom)
(múdry žiak - múdri žiaci - o múdrych žiakoch)
(aký človek - akí ľudia - akým ľuďom)
(ktorý pán - ktorí páni - ktorým pánom)
(siedmy ročník - od siedmych ročníkov - v siedmych ročníkoch)

cudzí (niektoré prídavné mená, zámená, číslovky...)

Vždy -i/í
(súci mládenec - súci mládenci - od súcich mládencov)

matkin, otcov (privlastňovacie prídavné mená)

Vždy -ý, iba v N pl. -i (krátke!!!)
(s matkiným kamarátom - matkini kamaráti - s matkinými kamarátmi)
(s otcovým spolupracovníkom - otcovi spolupracovníci - o otcových spolupracovníkoch)
(s Lenkiným bratom - Lenkini bratia - od Lenkiných bratov)
(s Karolovým priateľom - Karolovi priatelia - s Karolovými priateľmi)

páví (druhové (zvieracie) prídavné mená)

Vždy -í (dlhé!!!)
(pávím perom - z pávích pier - pávími perami)
{orlím pazúrom - z orlích pazúrov - v orlích pazúroch}
(husí zobák - husím zobákom - husími zobákmi)

môj (môj, tvoj, náš, váš, svoj)

Vždy -i (krátke!!!) iba v I sg. -í (dlhé!!!)
(s tvojím bratom - tvoji bratia - od tvojich bratov)
(s vaším problémom - od vašich problémov - s vašimi problémami)
(so svojím názorom- od svojich názorov - o svojich názoroch)
(s naším plánom - od našich plánov - našimi plánmi)

päť (základné číslovky 5-99)

Vždy -i
(v mojich siedmich (ôsmich) rokoch)
(žiaci v siedmich (ôsmich) školách)
(od siedmich (ôsmich) zhavranených bratov)

Velke pismena

PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ VEĽKÉ PÍSMENO

1. Mená a priezviská

(Jožko Mrkvička, Dunčo, Rysuľa)

2. Privlastňovacie prídavné mená (prípony -ov, -in), ktoré sú odvodené od vlastných mien

(Štúrov pravopis, Lenkina kamarátka, Američanova mentalita, Dunčova búda)

3. Pomenovania príslušníkov národov

(Rus, Slovan, Róm, Indián, Eskimák)

4. Pomenovania obyvateľov

(Slovák, Stredoeurópan, Záhorák, Šarišan, Bratislavčan, Nitrianka, Piešťanec)

5. Prívlastky v menách historických osobností a na znak úcty

(Peter Veľký, Ivan Hrozný, Konštantín Filozof, Panna Orleánska, Duch Svätý, Svätý Otec)

6. Mená a názvy ulíc, námestí, mostov a pod.; zemepisných a astronomických útvarov; inštitúcií a organizácií; novín, časopisov, dokumentov; sviatkov atď.

(Ulica osloboditeľov, Staromestské námestie, Most SNP, Čertov vrch, Biskajský záliv, Mariánska priekopa, Krabia hmlovina, Základná škola s materskou školou v Belej, Slovenské pohľady, Deklarácia práv dieťaťa, Hájnikova žena, Veľká noc...)

7. Oslovenia zámenami v listoch, telegramoch, blahoželaniach a iných písomných prejavoch (ak oslovujeme konkrétne osoby)

(blahoželám Ti... prajeme Vám...)

PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ MALÉ PÍSMENO

1. Pomenovania členov politických, náboženských, športových, kultúrnych a iných skupín

(ľavičiar, komunista, demokrat, katolík, moslim, františkán, jehovista, slovanista, štúrovci, marxista, bernolákovci)

2. Pomenovania jazykov

(slovenčina, angličtina)

3. Názvy vied a vyučovacích predmetov

(slovenský jazyk, chémia, botanika, telesná výchova)

4. Mená náboženstiev

(kresťanstvo, islam, budhizmus)

5. Rodové a druhové mená rastlín a živočíchov

(sokol sťahovavý, smrek obyčajný)

5. Vzťahové prídavné mená, ktoré sú odvodené od vlastných mien

(slovenský, štúrovský, vianočný, veľkonočný, grécky, bernolákovský, kresťanský)

6. Latinské označenia pádov

(nominatív, genitív, datív)

7. Všeobecné pomenovania inštitúcií bez uvedenia sídla alebo prívlastku osobnosti

(základná škola - Základná škola v Radošine)
(gymnázium - Gymnázium A. Sládkoviča)
(mestský úrad - Mestský úrad v Nitre)

TRI PRAVIDLÁ PRE VIACSLOVNÉ VLASTNÉ MENÁ

1. Prvé slovo sa začína veľkým písmenom a ostatné malým

(Ulica mieru, Mierová ulica, Most slobody, Štrbské pleso, Čierne more, Slovenské národné povstanie, Nový rok, Medzinárodný deň detí)

2. V názvoch miest a obcí sa začínajú všetky plnovýznamové slová veľkým písmenom a ostatné (najčastejšie predložky) malým

(Nové Mesto nad Váhom, Dunajská Streda, Kláštor pod Znievom)

3. Ak je vo vlastnom mene vložené iné vlastné meno, aj to sa začína veľkým písmenom

(Národná rada Slovenskej republiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, Námestie svätej Alžbety, Južná Amerika, Malá Ázia, Ulica Ľudovíta Štúra)

Rozdelovanie slov

AKO ROZDEĽUJEME SLOVÁ NA KONCI RIADKU

1. Slová rozdeľujeme na rozhraní slabík.

ma-ma, Pe-ter, vie-tor

Ak sa stretnú dve alebo viac spoluhlások, prvá zostáva v prvom riadku, ostatné píšeme do nového riadku

2 spoluhlásky- mat-ka, ved-ro, mes-to
3 spoluhlásky- maj-ster, os-trý, ses-tra

ALE:

2. Slabičná predpona sa pri rozdeľovaní nesmie zmeniť!

vy-pracovať (nie vyp-racovať), na-kresliť (nie nak-resliť), pre-vrátiť (nie prev-rátiť)

3. Prípona, ktorá sa začína na spoluhlásku, sa pri rozdeľovaní nesmie zmeniť!

tlači-dlo (nie tlačid-lo), mest-ský (nie mes-tský), učiteľ-ka, muž-stvo

KDE SLOVÁ NEROZDEĽUJEME

1. Nerozdeľujeme hlásky dz, dž, ch a dvojhlásky ia, ie, iu.

Rozdeliť môžeme ia, ie, iu a ďalšie kombinácie samohlások v cudzích slovách (nie sú to dvojhlásky)

gymnázi-um, o gymnázi-a-mi
múze-um, múze-a-mi
Andre-ám, Andre-a-mi
s depresi-ou, s depresi-ami,

2. Nerozdeľujeme jednoslabičné slová.

dom, strom, dvor

3. Po rozdelení nesmie zostať samotná samohláska na konci alebo začiatku riadka

(nesprávne: u-jo, o-tec, od Andre-y, o Mári-i, z múze-a)

Priama rec

UVÁDZACIA VETA NA ZAČIATKU

Uvádzacia veta sa konči dvojbodkou, priama reč sa začína veľkým písmenom.

Peter iba ticho poznamenal:,,Takto som to nechcel urobiť."
Mama sa spýtala:,,A kedy to už bude hotové?"
Hájnik sa zamračil:,,Nech vás tu už nikdy nestretnem!"

UVÁDZACIA VETA NA KONCI

Priama reč sa končí čiarkou, otáznikom alebo výkričníkom, uvádzacia veta sa začína malým písmenom.

,,Takto som to nechcel urobiť," ticho poznamenal Peter.
,,A kedy to už bude hotové?" chcela vedieť mama.
,,Nech vás tu už nikdy nevidím!" mračil sa hájnik.

VLOŽENÁ UVÁDZACIA VETA

Uvádzacia veta sa začína malým písmenom, končí čiarkou, druhá časť priamej reči sa začína malým písmenom.

,,Takto som to nechcel urobiť," ticho poznamenal Peter, ,,nebudeme pokračovať."
,,Veľmi som sa snažila," kývala hlavou, ,,ale nemá to zmysel."

Jednoduche suvetie

PRIRAĎOVACIE SÚVETIE

-vety sú rovnocenné, každá má svoj samostatný význam
-sú navzájom iba zlúčené alebo si odporujú, vylučujú sa, stupňujú sa

zlučovacie priraďovacie súvetie

-vety v súvetí sú zlúčené, spojené
Bolo zamračené a fúkal studený vietor.
Najprv sa pohádali, potom sa museli udobrovať.
Aj polievku zjedol, aj zemiaky mu chutili.
Bol ženatý, mal dve deti

odporovacie priraďovacie súvetie

-vety v súvetí sú v rozpore, v nesúlade
Bolo slnečno, ale fúkal studený vietor.
Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal.
Veľa hovoríte, no málo robíte.
Veľa trénoval, a jednako sa mu príliš nedarilo.

vylučovacie priraďovacie súvetie

-vety v súvetí ponúkajú možnosti, jedna z nich je platná
Bolo včera slnečno alebo tu pršalo?
Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili.
Buď budeš počúvať, alebo si to oprav sám!
Alebo sa im niečo stalo, alebo to vzdali.

stupňovacie priraďovacie súvetie

-druhá veta stupňuje význam predchádzajúcej vety
Zvalilo ohradu, ba aj strechu odnieslo.
Nepochopili nás, dokonca sa nám smiali.
Pomohol mi, ba ešte ma aj pohostil.
Tento pes nielen štekal, ešte aj hrýzol!

PODRAĎOVACIE SÚVETIE

-vety sú nerovnocenné, vedľajšia veta rozvíja slovo z hlavnej vety
-hlavnou vetou sa môžeme opýtať, vedľajšou odpovedať

PS s vedľajšou vetou prívlastkovou

-vedľajšia veta rozvíja podstatné meno z hlavnej vety, plní úlohu prívlastku, pýtame sa na ňu ako na prívlastok
To je dom, v ktorom bývam. (Aký je to dom? V ktorom bývam.)
Boli sme v dedine, kde sa narodila. (V ktorej dedine sme boli? V ktorej sa narodila.)
Chcem mu kúpiť darček, aký si vždy želal. (Aký darček mu chcem kúpiť? Aký si vždy želal.)
Nikdy nepracoval na probléme, ktorý bol taký komplikovaný. (Na akom probléme nepracoval? Ktorý bol taký komplikovaný.)

PS s vedľajšou vetou predmetovou

-vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu predmetu, pýtame sa na ňu ako na predmet
Nevedela, čo si má o tom myslieť. (Čo nevedela? Čo si má o tom myslieť.)
Ani netušíme, ako sa zachovajú. (Čo netušíme? Ako sa zachovajú.)
Vždy sa bojíme toho, čo nechápeme. (Čoho sa bojíme? Toho, čo nechápeme.)
Mali by sme rozprávať o tom, čo nás trápi. (O čom by sme mali rozprávať? O tom, čo nás trápi.)

ps s vedľajšou vetou príslovkovou

-vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu príslovkového určenia, pýtame sa na ňu ako na príslovkové určenie

vedľajšia veta príslovková miestna

Budeme čakať tam, kde sme sa dohodli. (Kde budeme čakať? Tam, kde sme sa dohodli.)
Kam vstúpil, ozýval sa smiech. (Kde sa ozýval smiech? Kam vstúpil.)

vedľajšia veta príslovková časová

Budeme vás čakať vtedy, keď sa nám bude chcieť. (Kedy vás budeme čakať? Keď sa nám bude chcieť.)
Až keď sa ťa opýtajú, odpovedaj! (Kedy odpovedaj? Až keď sa ťa opýtajú.)

vedľajšia veta príslovková spôsobová

Chráni ho, ako chráni matka svoje deti. (Ako ho chráni? Ako chráni matka svoje deti.)
Pozrela naňho tak, že sa mu odnechcelo hádať sa. (Ako pozrela? Tak, že sa mu odnechcelo hádať sa.)

vedľajšia veta príslovková príčinná

Chráni ho, lebo sa jej páči. (Prečo ho chráni? Lebo sa jej páči.)
Pretože ho nevnímala, všetko bolo zbytočné. (Prečo bolo všetko zbytočné? Pretože ho nevnímala.)

PS s vedľajšou vetou podmetovou

-vedľajšia veta nahrádza podmet hlavnej vety, pýtame sa ako na podmet
Najkrajšie bolo, že sme boli prekvapení. (Čo bolo najkrajšie? Že sme boli prekvapení.)
Hnevalo ma, že ju tu nevidím. (Čo ma hnevalo? Že ju tu nevidím.)
Kto nič nerobí, nič nepokazí. (Kto nič nepokazí? Kto nič nerobí.)
Nech ti pomôže ten, kto ti to poradil. (Kto pomôže? Ten, kto ti to poradil.)

PS s vedľajšou vetou prísudkovou

-vedľajšia veta nahrádza prísudok hlavnej vety, pýtame sa ako na menný prísudok
Peter je taký, že sa s každým porozpráva. (Aký je? Taký, že sa s každým porozpráva.)
Nič nie je také, aké to bolo kedysi. (Aké to nie je? Také, aké to bolo kedysi.)
On sa stal takým, akým sme ho nechceli mať. (Akým sa stal? Takým, akým sme ho nechceli mať.)
Situácia je taká, aká je. (Aká je situácia? Taká, aká je.)

Veta

VETY PODĽA ZLOŽENIA

jednoduchá veta

-jeden prísudok (resp. gramatické jadro)

a. holá veta

-iba základné vetné členy
Mama varí. Číta.

b. rozvitá veta

-sú prítomné aj rozvíjacie vetné členy
Dobrá mama varí obed. Číta vynikajúcu knihu.

súvetie

-viac viet

a. jednoduché súvetie

-dve vety
a.1. priraďovacie
-vety sú rovnocenné
a.2. podraďovacie
-hlavná veta je nadradená vedľajšej, ktorá ju rozvíja

b. zložené súvetie

-tri a viac viet
Nevedel, čo sa deje, a preto odišiel.
Ak nezlezieš, spadneš a rozbiješ si koleno.

VETY PODĽA ČLENITOSTI

dvojčlenná veta

-obsahuje podmet a prísudok

úplná dvojčlenná veta

-podmet je vyjadrený
Karol nechcel ísť do obchodu.
Nebude sa vám to páčiť.

neúplná dvojčlenná veta

-podmet je nevyjadrený
Nechcel ísť do obchodu.
Budú pomáhať.

jednočlenná veta

-neobsahuje podmet a prísudok, iba vetný základ

slovesná jednočlenná veta

-vetný základ je vyjadrený určitým slovesným tvarom
Sneží.
Blýska sa.
Bolí ma v boku.
V úradoch sa tvrdo pracuje.
Zle sa mi tu píše.
Nechce sa mi vstávať.
Chorobu nemožno podceňovať.

menná (neslovesná) jednočlenná veta

-vetný základ nie je vyjadrený určitým slovesným tvarom
Mestský úrad.
Neuveriteľne.
Prirodzene.
Joj!
Nevstupovať na trávnik!
Prísne tajné!

VETY PODĽA OBSAHU (ZÁMERU)

oznamovacie vety

-oznamujú, konštatujú
-klesavá melódia
Starý otec nejde do mesta.
Nebude to také ľahké.

opytovacie vety

-požadujú informáciu

zisťovacie

-očakáva odpoveď áno/nie
-stúpavá melódia
Pôjde starý otec do mesta?
Bude to také ľahké?

doplňovacie

-neočakáva sa odpoveď áno/nie
-spravidla sa veta začína opytovacím zámenom
-klesavá melódia
Kam pôjde starý otec?
Aké to bude?

rozkazovacie vety

-prikazujú alebo zakazujú
-klesavá melódia
Starý otec, nechoď do mesta!
Pomôž mi!

želacie vety

-vyjadrujú prianie, želanie
-klesavá melódia
Kiež by mi bol pomohol!
Bodaj by sa to nestalo!
Nech vás sprevádza pokoj!
Aby to čert vzal!

Skaldy

SKLADY

prisudzovací sklad

-je spojenie podmetu a prísudku v dvojčlennej vete
-podmet môže byť aj nevyjadrený
(Mama varí.)
(Brat je šikovný.)
((oni)Píšu.)

určovací sklad

-je spojenie nadradeného a podradeného vetného člena
-nadradený vetný člen je bližšie určený (rozvitý) podradeným vetným členom
-nadradeným vetným členom sa pýtame na podradený
(môj pes - Čí pes? Môj.)
(rúbať drevo - Čo rúbať? Drevo.)
(zavčasu vstávať - Kedy vstávať? Zavčasu.)

priraďovací sklad

-je spojenie rovnocenných členov viacnásobného vetného člena
(Vysypali sme zbytočnosti a odpadky.)
(Karol je malý, ale šikovný.)
(Spíme aj v noci, aj popoludní.)

Rozvijace vetne cleny

ČO ROZVÍJAJÚ PREDMET, PRÍSLOVKOVÉ URČENIE A PRÍVLASTOK

Predmet rozvíja sloveso.

Príslovkové určenie rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku.

Prívlastok (príp. prístavok) rozvíja podstatné meno.

PREDMET

-vyjadruje zásah, cieľ, obsah deja
-vždy rozvíja sloveso -pýtame sa naň pádovými otázkami (okrem kto, čo)

Chlapec rozbil okno. (Koho, čo rozbil? Okno.)
Tento román nenapísal on. (Koho, čo nenapísal? Román.)
Chlapec rozbil okno. (Koho, čo rozbil? Okno.)
Ešte vždy sme túžili za domovom. (Za kým, čím sme túžili? Za domovom.)
Prikázali mu stáť.

priamy predmet

-je v A. bez predložky
Napísali sme si domácu úlohu.
Netušila to.

nepriamy predmet

-je v A. s predložkou alebo v inom páde
Ten darček máš od otca?
Partizáni bojovali aj za nás.

viacnásobný predmet

-viac rovnocenných predmetov v priraďovacom sklade
Ten darček máš od otca a brata?
Partizáni bojovali aj za nás, aj za vás.
Nezbierali sme maliny, ale jahody.
O práci ani o povinnostiach sa vôbec nehovorilo.

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE

-vyjadruje miesto, čas, spôsob, príčinu deja
-rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku
-pýtame sa naň príslovkovými otázkami (kde, kedy, ako, prečo)

príslovkové určenie miesta

Karol je vzadu. (Kde je? Vzadu.)
Obraz zaves hore! (Kam zaves? Hore.)
Na stene sú akési fľaky. (Kde sú? Na stene.)
Nikdy sme tam neboli. (Kde sme neboli? Tam.)
Domov musíš isť parkom. (Kadiaľ musíš ísť? Parkom.)
Ešte sa nevrátil z obchodu. (Odkiaľ sa nevrátil? Z obchodu.)

príslovkové určenie času

Karol príde ráno. (Kedy príde? Ráno.)
Nezjavil sa ani po večeri. (Kedy sa nezjavil? Po večeri.)
Na Vianoce sa všetci stretneme. (Kedy sa stretneme? Na Vianoce.)
Do piatej budú doma. (Dokedy budú? Do piatej.)

príslovkové určenie spôsobu

Tvárila sa milo. (Ako sa tvárila? Milo.)
Hovorme po slovensky. (Ako hovorme? Po slovensky.)
Kráčali bystrým krokom. (Ako kráčali? Krokom.)
Pozerala neveriacimi očami.
Robíme to s hrdosťou.
Tvoj spolužiak píše ako kocúr.
Pracovali do úmoru.
Zamyslene kopal nohou.
Autobusom by ste tam mohli docestovať.
Títo futbalisti sú poriadne slabí. (Ako slabí? Poriadne.)
Niektorí ľudia sú naskrz skazení. (Ako skazení? Naskrz.)
Sme už na smrť unavení.
Začínalo mi byť za ňou veľmi smutno. (Ako smutno? Veľmi.)

príslovkové určenie príčiny

Pre slzy už ani nevidela. (Prečo nevidela? Pre slzy.)
Plače od radosti. (Prečo plače? Od radosti.)
Urobila to z lásky.
Je úplne slabá po chorobe.
Zajtra ideme na huby.
Idem na dvor po poštu.
Pod tlakom robili chyby.
Náhodou sa nám to podarilo.
Neurobili sme to úmyselne.
Prišiel do školy napriek chorobe.

viacnásobné príslovkové určenie

Skáče od radosti a nadšenia.
V noci aj cez deň pracuje.
Písala pomaly, ale bezchybne.
Pospevujem si doma, ba aj na ulici

PRÍVLASTOK

-vyjadruje vlastnosť podstatného mena
-rozvíja podstatné meno
-pýtame sa naň otázkami (aký, ktorý, čí)

zhodný prívlastok

-zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde
Je to dobrý človek. (Aký človek? Dobrý.)
Nepoznal som tohto chlapca! (Ktorého chlapca? Tohto.)
Prvý deň je vždy najťažší. (Koľký deň? Prvý.)

nezhodný prívlastok

-nezhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle alebo páde
To je pes suseda. (Čí pes? Suseda.)
Taký už je osud človeka! (Čí osud? Človeka.)
Stavba mosta úspešne pokračuje. (Aká stavba? Mosta.)
Všetkých prekvapil list od ministra. (Aký list? Od ministra.)
Rozprávka o ježibabe deti trochu postrašila.
Túžba cestovať je u mňa silná.
Cesta autobusom bola únavná.
Nakreslite mi uhol alfa.

postupne rozvíjací prívlastok

-skladá sa z dvoch prívlastkov, jeden rozvíja nadradené podstatné meno (stojí hneď pred ním), druhý rozvíja tesnejší prívlastok aj s podstatným menom
-nepíšeme medzi nimi čiarku
Toto je môj nový bicykel . (Aký bicykel? Nový. Čí nový bicykel? Môj nový bicykel.)
Slovenské vysoké školy majú finančné problémy. (Aké školy? Vysoké. Ktoré vysoké školy? Slovenské vysoké školy.)
Vyrušil nás Dunčov zúrivý štekot. (Aký štekot? Zúrivý. Čí zúrivý štekot? Dunčov zúrivý štekot.)

viacnásobný prívlastok

-skladá sa z dvoch rovnocenných prívlastkov v priraďovacom sklade
Pocítila silnú, neodolateľnú túžbu odísť.
Ošarpaná, polozrútená budova vzbudzovala obavy.
Neboli sklamaní ani českí, ani slovenskí turisti.
Máš rád korenistejšie alebo diétne jedlá?.

PRÍSTAVOK

-rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami
-je v rovnakom páde ako nadradené podstatné meno
-oddeľujeme ho vo vete čiarkami (príp. zátvorkami, pomlčkami)

Prišiel aj Karol, môj kolega.
Kúpili budovu, takú starú zrúcaninu.
Jánošík, legendárna slovenská postava, sa stal hrdinom mnohých povestí.
Povedali to Ing. Mrkvičkovi, môjmu šéfovi.

Zakladne vetne cleny

PODMET

-zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti
-pýtame sa kto, čo

vyjadrený podmet

-je vyjadrený vo vete slovom
Otec číta. (Kto číta? Otec.)
Dospelí môžu vstúpiť.
Nikto tu nie je. Naši vyhrali.
Prvý berie všetko.
Fajčiť je tu povolené.
Na chodbe zaznelo hlasné tresk.

nevyjadrený podmet

-nie je vyjadrený vo vete slovom (doplníme si ho do zátvorky), je jasný z kontextu, z tvaru slovesa
(ona) Včera vôbec nepracovala. (Kto nepracoval? Ona.)
(my) Nepôjdeme s vami. (Kto nepôjde? My.)
(ty) Pomôž im!

viacnásobný podmet

Ženy a deti majú prednosť.
Futbal hrali nielen chlapci, ale aj dievčatá.
Urobili ste to vy alebo oni.
Ani strelci, ani kajakári neprekvapili.

PRÍSUDOK

-vyjadruje činnosť, stav, vlastnosť
-pýtame sa, čo niekto robí, čo sa s ním deje (príp. aký je)

slovesný prísudok

-je vyjadrený slovesom

jednoduchý slovesný prísudok

-je vyjadrený plnovýznamovým slovesom Otec pracuje. (Čo robí otec? Pracuje.)
Vlasy starého otca šedivejú. (Čo sa deje s vlasmi? Šedivejú.)

zložený slovesný prísudok

-je zložený z pomocného a plnovýznamového slovesa
Ona nám nechce poradiť.
Zrazu prestala písať.
Veď sa predsa musíte snažiť!
Snáď nezačne opäť plakať.

menný (slovesno-menný) prísudok

-je zložený zo sponového slovesa (byť, stať sa) a plnovýznamového slovného druhu
Sused sa stal policajtom.
Peter je zdravý.
Katka nebola vždy taká.
Títo budú prví.

viacnásobný prísudok

Sused sa stal policajtom alebo záchranárom?
Princezná bola nielen krásna, ale aj múdra.
Cesta bola náročná a únavná.
Bude to nepríjemné, ba až odpudzujúce.

VETNÝ ZÁKLAD

-základný vetný člen jednočlennej vety

slovesný vetný základ

-je vyjadrený určitým slovesným tvarom
Prší. Hrmelo.
Pichá ma v boku.
V škole sa o tom rozprávalo.
Dobre sa mi tu sedí.
Chcelo sa mi plakať.
Lieky treba užívať pravidelne.
Takto neskoro neslobodno rušiť pacientov.

neslovesný (menný) vetný základ

-nie je vyjadrený určitým slovesným tvarom
-vyjadrený menom: Potraviny.
-vyjadrený príslovkou: Dobre.
-vyjadrený časticou: Samozrejme.
-vyjadrený citoslovcom: Ach!
-vyjadrený neurčitkom: Nerušiť!
-vyjadrený príčastím: Otvorené.

Pisanie ciarky

ČIARKA V JEDNODUCHEJ VETE

1. Oslovenia

Pripravili sme vám, milé deti, prekvapenie.
Zuzana, si tu už dlho?

2. Pozdravy

Ahoj, máte sa dobre?
Dobrý deň, ako sa máte?

3. Citoslovcia (ak nenahrádzajú vo vete vetný člen)

Bŕŕ, to je ale zima.
Už aby som ťa tu nevidel, marš!

4. Viacnásobný vetný člen

Nezbierali sme maliny, ale jahody.
Tu sa dočítate o skromných, obetavých, ale aj pyšných a ľahostajných ľuďoch.

POZOR! Čiarka sa nepíše, ak sú členy spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či (Zbierali ste maliny alebo jahody?)

POZOR! Čiarka sa píše v kombináciách i-i, aj-aj, alebo-alebo, ani-ani, buď-alebo, či-alebo (Nepomohli nám ani v dome, ani v záhrade. Pomáhaj buď doma, alebo v záhrade!)

5. Prístavok

Bondra, výborný slovenský hokejista, zariadil priaznivý výsledok.
Trnava, kedysi kráľovské mesto, má aj dnes svoje čaro.

POZOR! Čiarka sa nepíše pred zhodným prívlastkom, ktorý nasleduje za nadradeným podstatným menom
(Žiak Mrkvička zasa chýbal. Mal by si to povedať kamarátovi Petrovi. Najdlhšia slovenská rieka Váh ústi do Dunaja.)

6. Hodnotiace častice (ak sa týkajú významu celej vety)

Naši športovci, prirodzene, opäť sklamali.
To sa vám, pravda, nepáčilo.

7. Vytýčený vetný člen

Peter, ten má vždy dobrý nápad.
Kuchyňa, v tej sa cíti najlepšie.

ČIARKA V SÚVETÍ

1. V podraďovacom súvetí je hlavná veta od vedľajšej vždy oddelená čiarkou

Nemohli sme prísť, lebo sme boli chorí.
Všimol si si, že sa tu mnohé zmenilo?
Nechal ich tam, kde ich našiel.
Nevieme, čo sa tu stalo, ale musíme pomôcť.
Povedal jej, čo si myslí, a odišiel.

2. V priraďovacom súvetí sa čiarka píše, ak vety nie sú spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či

Spadol zo stromu, no neudrel sa.
Ponáhľala sa, ale nestihla prísť včas.
Nebola smutná, veď sa nič nestalo.
Rada nám navarila, ba aj koláč upiekla.
Navarila nám i koláč nám upiekla.
Pomôžete nám alebo budete len tak stáť?.

3. Čiarka sa musí písať v kombináciách aj-aj, i-i, ani-ani, alebo-alebo, buď-alebo, či-či

Vtedy sme im aj poradili, aj sme ich povzbudili.
Či sa vám chce, či na to nemáte chuť, pôjdete s nimi.
I izby upraceš, i jedlo pripravíš!
Bola alebo nepripravená, alebo sa tak iba tvárila.
Buď ma poslúchneš, alebo si to urob sám.

4. Čiarka sa musí písať pred spojeniami a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom

Neučila sa, a predsa si poradila.
Prišlo ich veľa, a to ešte mnohí odmietli.
Boli sme šťastní, a tak sme sa všetci usmievali.
Dali sme im veľa peňazí, a jednako im nestačilo.
Sme tu noví, a preto iba ticho postávame.

Vybrane slova

Vybrané slová

Pri zostavovaní som vychádzal z Pravidiel slovenského pravopisu 2000. Niektoré odvodené a cudzie slová som zámerne vypustil, niektoré som ponechal.

Vybrané slová po B

by, aby, byľ, bystrý, Bystrica, Bytča, byť (existovať), nábytok, bývať, byt, bydlisko, príbytok, dobytok, kobyla, obyčaj, býk, bylina, bydlo (bývanie), dobyť (zmocniť sa), odbyt, byvol, bytosť, bývalý, úbytok, prebytok, zbytočný

Vybrané slová po M

my, mykať sa, mýliť sa, myslieť, myšlienka, myseľ, umývať sa, mydlo, myš, šmýkať sa, hmyz, žmýkať, priemysel, Myjava, mýto, mys, zamykať, pomykov, hmýriť sa, šmyk, priesmyk, omyl, zmysel, pomyje

Vybrané slová po P

pýcha, pýtať sa, pýr, kopyto, prepych, pysk (papuľa), pykať, pýšiť sa, pytliak, dopyt, zapýriť sa, pyré, pyžamo, pytač

Vybrané slová po R

ryba, rýchly, ryť, rýpať, hrýzť, kryť, skryť, koryto, korytnačka, strýc, ryčať, ryža, bryndza, rys, rysovať, Korytnica, rýdzi, rýdzik, brýzgať, rytier, trýzniť, rým, ryha, kryha, poryv, úryvok, Torysa, ryšavý, prýštiť, trysk, kryštál, rýľ, rytmus

Vybrané slová po S

syn, syr, sýty, sypať, syseľ, syčať, sýkorka, sychravý, vysychať, osýpky, sypký, sykať

Vybrané slová po V

vysoký, zvyk, vy, vykať, výr (sova), výskať, vyť (vlk vyje), vy (predpona), vyžla, vydra, vyhňa, výsosť, zvyšok, výskyt, výživa, výťah, vyučovanie, výpočet, výraz, vyrážka, výskum, výstava

Vybrané slová po Z

jazyk, nazývať sa, ozývať, prezývať, vyzývať, pozývať, vzývať

Vybrané slová po L

lyko, lysý, lýtko, lyžica, mlyn, plyn, plytký, slýchať, lyže, pomaly, plyš, blýskať sa, vzlykať, lýra, lyrika, lýceum, oplývať, plynúť, splývať, zlyhať

Slovesa

ROZDELENIE SLOVIES

plnovýznamové

1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony

a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu (vlastniť, vziať, stratiť...)
b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu (kráčať, cestovať...)

2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli

(šedivieť, starnúť, uzdraviť sa...)

pomocné

-nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom

1. modálne (spôsobové)

-vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej
chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť -Mám si ešte napísať úlohu.), smieť, dať sa

2. fázové

-vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja
začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať (Začína pršať. Prestala pracovať.)

3. limitné

-vyjadrujú blízky začiatok deja
ísť, mať (Išlo ma poraziť. Vyzerá, akoby ho mal šľak trafiť.)

4. sponové

-fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi
byť, stať sa (Som chorý. Bola až piata. Stane sa lekárom. Kedy sa stala takou?)

ČO URČUJEME PRI SLOVESÁCH

1. osoba

prvá (ja, my), druhá (ty, vy), tretia (on, ona, ono, oni, ony)

2. číslo

jednotné (singulár), množné (plurál)

3. čas

a. minulý

čítal som, prečítal som

b. prítomný

čítam

c. budúci

budem čítať, prečítam

4. spôsob

a. oznamovací

b. rozkazovací

c. podmieňovací

-v prítomnom čase pomocou BY (Ak by sme mali knihu, čítali by sme.)
-v minulom čase pomocou BOL/A/O/I BY (Ak by sme boli mali knihu, boli by sme čítali.)

POZOR! Neexistuje opytovací spôsob.

5. vid

a. dokonavý

-vyjadruje ukončený dej, už neprebieha (nakúpiť, prepísať, urobiť)
-budúci čas sa u nich tvorí jednoduchým slovesným tvarom (odpíšem, prepracujem, zakryjem)
POZOR! Dokonavé slovesá nemajú prítomný čas. (prečítal som -min.č., prečítam -bud.č.)

b. nedokonavý

-dej je neukončený, stále prebieha (písať, nakupovať, prepisovať, robiť)
-budúci čas sa u nich zväčša tvorí zloženým slovesným tvarom (budem pracovať, budem prepisovať)

POZOR! Sloveso zostáva dokonavé alebo nedokonavé v ktoromkoľvek tvare. Vid sa teda dá určiť aj pri neurčitku.
POZOR NA CHYBY! Nepomýľte si slovesá -napr. prepísať a prepisovať sú dve rôzne slovesá (prepíšem - budem prepisovať)
POZOR NA CHYBY! Nedajte sa pomýliť časmi. Ak je sloveso v minulom čase, neznamená to, že je dokonavé (Písal som -nedokonavý vid). To isté platí aj o budúcom čase. (Prečítam -dokonavý vid).

6. Slovesný rod

a. činný

-podmet vykonáva dej
(Mama varí obed. Kosci kosili lúku).

b. trpný

-podmet nevykonáva dej, je ním zasiahnutý
1. zvratný trpný rod (sa)
(Obed sa varí. Lúka sa kosila.)
2. opisný trpný rod (byť + trpné príčastie)
(Obed je varený. Lúka bola kosená.)

SLOVESNÉ TVARY

podľa zloženia

1. jednoduché slovesné tvary

-jedno slovo (píšem, píš, napíšem, napíš)

2. zložené slovesné tvary

-viac častí (písal som, budem písať, písal by som, bol by som písal)

podľa určitosti

1. určité slovesné tvary

-vieme určiť spôsob a čas (píšem, blýska sa)

2. neurčité slovesné tvary

-nevieme určiť spôsob a čas
a. neurčitok písa - ť
b. prechodník píšu - c
c. činné príčastie prítomné píšu - ci
d. činné príčastie minulé písa - vší
e. trpné príčastie písa - ný (-ený, -tý)
f. slovesné podstatné meno písa - nie

POMÔCKA! Prechodník a činné príčastie prítomné sa tvoria od 3.os.pl. +prípona, ostatné -od neurčitku odtrhneme -ť a pridáme príponu.
POZOR! Pri neurčitých slovesných tvaroch sa dá často určiť aj menný rod, pád, vzor (napr. kosená-ženský rod, sg.,N, pekný.)

VYKÁTE SPRÁVNE?

Pri vykaní musí byť sloveso v pluráli!

Chyby sa robia v minulom čase a v podmieňovacom spôsobe.

Pani učiteľka, vtedy ste mi veľmi pomohli. (minulý čas- pomohli ste - nie pomohla ste)
Mladý pán, uvoľnili by ste mi miesto? (prít.č., podm.sp.- uvoľnili by ste - nie uvoľnil by ste)
Pane, boli by ste mi pomohli? (min.č., podm.sp.- boli by ste pomohli - nie bol by ste pomohol)

POZOR NA PRAVOPIS

správne písanie nie, ne

Častica nie sa píše vždy samostatne!

Nie som príliš sklamaný. Toto nie je dobrý nápad. Žiadni kamaráti tam nie sú.

Predpona ne sa píše vždy spolu so slovesom!

Nebol príliš sklamaný. Toto nebol dobrý nápad. Žiadni kamaráti tam nebudú.

Pozor na ypsilon v rozkazovacom spôsobe

Prípona -y sa u slovies vyskytuje iba v rozkazovacom spôsobe niektorých vybraných slov!

Skry! Umy! Ry! Vy! (príkaz psovi :-))

Cislovky

ROZDELENIE ČÍSLOVIEK

1. základné (koľko, aký počet)

tri, štyri, štvrtina, veľa, viac, zopár, málo...

2. radové (poradie)

druhý, tretí, stý, tisíci, posledný, ostatný...

3. skupinové (počet v skupine)

jedni, dvoje, oboje, obe, troje, štvoro, desatoro, viacerí, viacero...

4. druhové (počet druhov)

jednaké, jednako, dvojaké, štvorako, mnohorako...

5. násobné (násobky, opakovania)

dvakrát, veľakrát, mnohokrát...
jeden raz, dva razy, veľa ráz...
štvornásobný, stonásobná, mnohonásobne...
dvojmo, trojmo...
dvojitý, trojitý, štvorito...

1. určité

-vyjadrujú presné číslo (tri, päťkrát, desaťnásobný, štvrtina, trojitý)

2. neurčité

-vyjadrujú počet iba približne (veľa, mnohonásobne, viac ráz, menej)

ČO URČUJEME PRI ČÍSLOVKÁCH

1. rod

mužský, ženský, stredný

2. číslo

jednotné (singulár), množné (plurál)

3. pád

nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál

4. vzor

pekný, cudzí, päť, mesto, dub, stroj, žena

POZOR! Pri mnohých číslovkách sa neurčujú niektoré gramatické kategórie alebo vzor. Niektoré sa vôbec neohýbajú.

VZORY ČÍSLOVIEK

päť

-základné číslovky 5-99
(piatimi, dvadsiatimi siedmimi)

pekný

-radové, násobné, druhové číslovky, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (druhý, siedmy, šesťnásobný, trojitý, mnohoraký)

cudzí

-radové a násobné, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na mäkkú spoluhlásku (tretí, tretíkrát, tisíci)

mesto

sto (ak sa ohýba -deliť stom)

stroj

tisíc-tisíce-tisícmi

dub

milión-milióny-miliónmi

žena

nula-nuly, miliarda-miliardy

POZOR NA PRAVOPIS

Ako sa skladajú číslovky

pät-násť, šest-násť
päť-desiat (päť x desať), šesť-desiat, (šesť x desať), deväť-desiat (deväť x desať)
päť-sto (päť x sto), šesť-sto (šesť x sto), deväť-sto (deväť x sto)

Spolu alebo oddelene?

desiatky a jednotky

-v základnom tvare píšeme desiatky spolu s jednotkami (35-tridsaťpäť, 99-deväťdesiatdeväť)
-ak sa skloňujú, oddeľujeme ich po prípone (tridsiati piati ľudia, v tisícsedemstodeväťdesiatom deviatom roku)

milióny a miliardy

-treba ich písať osobitne (päť miliónov tristodvadsaťsedemtisícdvestopäťdesiatsedem občanov, o dvoch miliónoch tristodvadsaťsedemtisícdvestopäťdesiatich siedmich občanoch)

Siedmi alebo siedmy?

vzor päť -základné číslovky (počet, koľko?)

-vždy -i
Boli tam všetci siedmi.
Turnaja sa zúčastnili žiaci ôsmich základných škôl.
Siedmim z nás sa to podarilo .
Vo svojich siedmich rokoch vynikajúco čítala.

vzor pekný -radové číslovky (poradie, koľký v poradí?)

-vždy -y iba v N pl. -i
V cieli skončil siedmy.
V cieli sme sa umiestnili siedmi. (N pl.)
Prv končili ZŠ žiaci ôsmych tried.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia...
Pomôcka! Pri rozlišovaní medzi počtom a poradím niekedy pomôže dať si číslovku do nominatívu. (v siedmich rokoch-N sedem rokov, ôsmych ročníkov-N ôsme ročníky) alebo nahradiť číslovku slovom päť a pomôcť si výslovnosťou (v mojich siedmich rokoch- v mojich piatich rokoch)

Jedni alebo jedny?

-jedni sa používa v N životného mužského rodu, inak jedny
Jedni chlapi to videli. (N)
Povedali sme to jedným chlapom.
Stretli sme jedny zaujímavé dievčatá.
Hrali sme sa s jednými krásnymi deťmi.

päťkrát, päť ráz

-slová s krát sa píšu spolu (dvakrát, mnohokrát, prvýkrát)
-slová s raz sa píšu oddelene (jeden raz, dva razy, päť ráz, veľa ráz)

Zamena

ROZDELENIE ZÁMEN

1. osobné

a. základné

-pýtame sa na ne pádovými otázkami
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
tebe (ti), mňa (ma), nás, vám, im, jemu (mu), jej (a ostatné vyskloňované podoby)

b. privlastňovacie

-pýtame sa na ne (čí, čia, čie?)
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich

POZOR NA CHYBY!
Jeho som si nevšimol. (Koho, čo som si nevšimol? Jeho. -osobné základné zámeno)
Toto je jeho žuvačka. (Čia je to žuvačka? Jeho. -osobné privlastňovacie zámeno)

2. zvratné

a. základné

seba/sa

b. privlastňovacie

svoj

3. opytovacie

-spravidla k-ové, č-ové (obsahujú hlásky k alebo č)
kto, čo, kde, ako, kedy, prečo, koľko, koľkonásobný...

4. ukazovacie

-spravidla t-ové
ten, to, tam, takto, vtedy, preto, toľko, toľkonásobný

5. neurčité

-väčšinou sú odvodené od opytovacích zámen predponami alebo príponami
niekto, voľačo, dakde, hocikam, sotvačo, málokedy, podaktorí, zriedkakedy, ktoviekam, komusi, akokoľvek

6. vymedzovacie

-väčšinou z nich možno utvoriť protikladné dvojice
ten istý-iný, taký istý-inakší, tamže-inde, inam, toľko isto, tak isto-inak, takže-ináč
všetci-nikto, všade-nikde, vždy-nikdy, všetko-nič, každý-žiaden, nijako, ničí, sám, samý

AKO FUNGUJÚ ZÁMENÁ

Opytovacie zámená sa pýtajú, ostatné odpovedajú. Mnohé sa odvodzujú od opytovacieho zámena.

opytovacie	os.základné	os. privlastňovacie	ukazovacie	neurčité	vymedzovacie
kto	on	-	ten	niekto	nikto, všetci
komu	jemu	-	tomu	komusi	nikomu, všetkým
čí	-	môj	-	dačí	ničí
kde	-	-	tu	hocikde	nikde, všade
kedy	-	-	vtedy	kedysi	vždy, nikdy
akému	-	-	takému	dajakému	nijakému
ako	-	-	takto	nejako	nijako
koľko	-	-	toľko	ktoviekoľko	všetko, nič
koľkokrát	-	-	toľkokrát	niekoľkokrát	nikdy
koľký raz	-	-	toľký raz	niekoľký raz	-

ČO URČUJEME PRI ZÁMENÁCH

1. rod

mužský, ženský, stredný

2. číslo

jednotné (singulár), množné (plurál)

3. pád

nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál

4. vzor

pekný, cudzí, môj

POZOR! Pri mnohých zámenách sa neurčujú niektoré gramatické kategórie alebo vzor. Niektoré sa vôbec neohýbajú.

VZORY ZÁMEN

vzor pekný

ktorý chlapec, aký človek
s ktorým chlapcom, s akým človekom
ktorí chlapci, akí ľudia (N pl.)
o ktorých chlapcoch, o akých ľuďoch
s ktorými chlapcami, akými ľuďmi

vzor môj

tvoj chlapec, náš človek
s tvojím chlapcom, s naším človekom (I sg.)
tvoji chlapci, naši ľudia
o tvojich chlapcoch, o našich ľuďoch
s tvojimi chlapcami, s našimi ľuďmi

zámená ten, tento, ten istý

Pri písaní i/y si môžeme pomôcť vzorom pekný (v zámene tento si iba odmyslíme koncové -to)
ten chlapec, ten istý človek
s tým chlapcom, s tým istým človekom
tí chlapci, tí istí ľudia (N pl.)
tých chlapcov, tých istých ľudí
s tými chlapcami, s tými istými ľuďmi

Neurčité zámená so -si (ktorýsi, čísi...)

Koncové -si je vždy mäkké, keď si ho odmyslíme, zostane nám väčšinou vzor pekný alebo cudzí
ktorýsi chlapec, akýsi človek
s ktorýmsi chlapcom, s akýmsi človekom
ktorísi chlapci, akísi ľudia (N pl.)
o ktorýchsi chlapcoch, o akýchsi ľuďoch
s ktorýmisi chlapcami, akýmisi ľuďmi

POZOR NA PRAVOPIS

vzor pekný

ktorý chlapec, aký človek
s ktorým chlapcom, s akým človekom
ktorí chlapci, akí ľudia (N pl.)
o ktorých chlapcoch, o akých ľuďoch
s ktorými chlapcami, akými ľuďmi

vzor môj

tvoj chlapec, náš človek
s tvojím chlapcom, s naším človekom (I sg.)
tvoji chlapci, naši ľudia
o tvojich chlapcoch, o našich ľuďoch
s tvojimi chlapcami, s našimi ľuďmi

zámená ten, tento, ten istý

Neurčité zámená so -si (ktorýsi, čísi...)

SAMI, SAMY / SAMÍ, SAMÝ

zámeno sám

-väčšinou vo význame opustený alebo bez pomoci
-i sa píše v životnom mužskom rode, -y v neživotnom mužskom rode, v ženskom a strednom rode (ako radi, rady)

N sg.

Chlap tam stál sám.
Dub stál sám.
Žena zostala sama.
Dieťa zostalo samo.

N pl.

Chlapi tam stáli sami.
Duby tam stáli samy.
Ženy si samy pomôžu. (nie samé)
Deti tam stáli samy. (nie samé)

ostatné pády

-všade sa píše -ý
Nechali ich tam samých.
Nepočítali s nimi samými.
O nich samých sa nehovorilo.

zámeno samý

-väčšinou vo význame mnoho vecí toho istého druhu
-väčšinou stojí pred podstatným menom ako prívlastok
-i/y sa píše podľa vzoru pekný

N sg.

Krčma bola samý chlap.
Námestie bolo samá žena.
V škôlke to je samé dieťa.

N pl.

V krčme boli samí chlapi.
Na námestí boli samé ženy.
V škôlke sú iba samé malé deti.

ostatné pády

-všade sa píše -ý
Videli sme tam samých chlapov.
Kvety dostala od samých pekných mužov.
Kamarátil sa so samými dievčatami.

Pridavne mena

ROZDELENIE PRÍDAVNÝCH MIEN

1. vlastnostné

a. akostné

-pomenúvajú vlastnosť, akosť
-spravidla sa stupňujú, nie sú odvodené, majú svoj protiklad (pekný-škaredý, dobrý-zlý, vysoký-nízky)

b. vzťahové

-vyjadrujú vlastnosť ako vzťah k niečomu
-spravidla sú odvodené, nestupňujú sa, nemajú protiklady (morský, pracovný, drevený, riaditeľský)

2. privlastňovacie

-privlastňujú osobe alebo zvieraťu
-v základnom tvare prípony -ov, -in, í (riaditeľov, susedkin, medvedí)

ČO URČUJEME PRI PRÍDAVNÝCH MENÁCH

1. rod

mužský, ženský, stredný

2. číslo

jednotné (singulár), množné (plurál)

3. pád

nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál

4. vzor

pekný, cudzí, matkin, otcov, páví

VZORY PRÍDAVNÝCH MIEN

pekný

-akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (soľný, slovenská)

cudzí

-akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na mäkkú spoluhlásku (širší, rúča)

otcov

-privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám mužského rodu, v základnom tvare prípona -ov (starostov, bratova, Petrovo)

matkin

-privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám ženského rodu, v základnom tvare prípona -in (mníškin, líškina, Luckino)

páví

-privlastňujú spravidla zvieratám, v základnom tvare prípona -í (orlí, včelia, sokolie)

POZOR! L sg. tvary o orľom, o včeľom, o sokoľom

STUPŇOVANIE PRÍDAVNÝCH MIEN

1. pravidelné

1.st. -milý, rýchly
2.st. -milší, rýchlejší
3.st. -najmilší, najrýchlejší

2. nepravidelné (dobrý, zlý, pekný, malý, veľký)

-mení sa koreň slova (dobrý-lepší-najlepší, zlý-horší-najhorší, pekný-krajší-najkrajší)

POZOR NA PRAVOPIS

I pl. vždy -mi (otcový-mi, cudzí-mi)

vzor pekný

pekný chlapec, múdry občan
s pekným chlapcom, s múdrym občanom
pekní chlapci, múdri občania (N pl.)
pekných chlapcov, múdrych občanov
o pekných chlapcoch, o múdrych občanoch
peknými chlapcami, múdrymi občanmi

vzory matkin, otcov

s Katkiným chlapcom, so susedovým synom
s Katkini chlapci, susedovi synovia (N pl.)
Katkiných chlapcov, susedových synov
s Katkinými chlapcami, so susedovými synmi

vzor páví

orlí zrak, tigrí pohľad
orlím zrakom, tigrím pohľadom
orlích pier, tigrích pazúrov
o orlích perách, o tigrích pazúroch
orlími perami, tigrími pazúrmi
o orľom pere, o včeľom mede, o sokoľom zraku

Slovencina-Podstatne mena

ROZDELENIE PODSTATNÝCH MIEN:

1. všeobecné

názvy skupín predmetov (otec, pes, smrek, ministerstvo, ulica, škola)

2. vlastné

vlastné mená (Peter, Dunčo, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ulica SNP)

1. konkrétne

majú hmotnú povahu (voda, stôl, drevo, chlapec)

2. abstraktné

sú nehmotné, pomenúvajú vlastnosti, deje, abstraktné javy, duševné stavy (dobro, láskavosť, beh, dych, myšlienka, hnev)

ČO URČUJEME

1. rod

mužský, ženský, stredný

2. číslo

jednotné (singulár), množné (plurál)

3. pád

nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál

4. vzor

chlap, hrdina, dub, stroj, žena, ulica, dlaň, kosť, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča, kuli, gazdiná

5. životnosť (v mužskom rode)

životné

(osoby a zvieratá v sg.)

neživotné

(ostatné)

VZORY PODSTATNÝCH MIEN

mužský rod	životné	zakončené na spoluhlásku alebo -o	chlap
	životné	zakončené na -a	hrdina
	neživotné	zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhl.	dub
	neživotné	zakončené na mäkkú spoluhlásku	stroj
ženský rod	samohláskové	pred "a" tvrdá alebo obojaká spoluhl.	žena
	samohláskové	pred "a" mäkká spoluhláska	ulica
	spoluhláskové	v G sg. prípona -e	dlaň
	spoluhláskové	v G sg. prípona -i	kosť
stredný rod		zakončené na -o	mesto
		zakončené na -e	srdce
		zakončené na -ie	vysvedčenie
		zakončené na -a, -ä	dievča

vzor gazdiná -slová gazdiná, stryná, ujčiná, testiná, šľachtičná, kňažná, princezná, kráľovná, cárovná, cisárovná

podstatné mená mať a pani majú osobitné skloňovanie

VZORY POMNOŽNÝCH PODSTATNÝCH MIEN

zakončenie v N sg.	zakončenie v L sg.	rod	vzor
-y (Piešťany)	-och (v Piešťanoch, v kúpeľoch)	mužský	dub
-e (kúpele)	-och (v Piešťanoch, v kúpeľoch)	mužský	stroj
-y (Tatry)	-ách, -ach (v Tatrách), -iach (v nohaviciach)	ženský	žena
-e (nohavice)	-ách, -ach (v Tatrách), -iach (v nohaviciach)	ženský	ulica
-á, -a (pľúca)		stredný	mesto
-ia (prsia)		stredný	srdce

VZORY ZVIERACÍCH PODST. M. MUŽSKÉHO RODU

chlap

všetky v jednotnom čísle

dub

v množnom čísle tie, ktoré sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (holuby, orly)

stroj

v množnom čísle tie, ktoré sú zakončené na mäkkú spoluhlásku (ježe, medvede)

p.m. vlk, pes, vták

v množnom čísle sa môžu skloňovať ako životné (chlap) alebo neživotné (dub) (napr. poľovnícke psy, poľovnícki psi)

POZOR! Ak sa zosobňuje zvieracie p.m. na človeka, skloňuje sa ako životné (Štúrovci boli smelí orli.)

VZORY CUDZÍCH PODSTATNÝCH MIEN

chlap

grécke a latinské p.m. (životné) s príponami -as, -os, -es, -us, -is (Sofokles- od Sofokla) a cudzie priezviská s príponami -o, -ó, -u, -ú, a nemé -e (Galileo-od Galilea, Moliére-od Moliéra)

dub

cudzie p.m. (neživotné) s príponami -us, -os, -es (realizmus-o realizme)

kuli

všeobecné p.m. (životné) a priezviská s príponami -i, -í, -y, -ü, -e, -é, -ö, -ä, -ě (Pálfy-od Pálfyho-Pálfyovia)

žena

p.m. (ženského rodu) s príponami -ea, -oa, -ua (idea- dve idey)

ulica

p.m. (ženského rodu) s príponami -ia, -ya (Mária-od Márie)

mesto

p.m. (stredného rodu) s príponami -um, -on (gymnázium-z gymnázia, epiteton-dve epitetá)

podľa L.Navrátil: Skloňovanie podstatných mien

POZOR NA PRAVOPIS

v I pl. píšeme vždy -mi, -ami (dubmi, ženami)

v L píšeme vždy -i, -í (na papieri, na tanieri, v hoteli)

prípona -ov býva v mužskom rode, -ou v ženskom rode

vzory chlap, hrdina

rytieri, inžinieri, huslisti
o rytierovi, o inžinierovi, o huslistovi

vzor dub

stromy, lesy, vozy
stromami, lesmi, vozmi

vzor žena

od ženy, od Lucky, od mamy
dve ženy, dve Lucky, dve mamy
so ženami, s Luckami, s mamami

vzory dlaň, kosť

v stepi, na osi, na reťazi
stepi, osi, reťaze

vzory srdce, vysvedčenie

na svedomí, na mori, pri zábradlí, v kroví