Y/I a vzory

POZNÁMKA AUTORA

V kapitolách o slovných druhoch nájdete presnejšie, ktoré slová sa podľa týchto vzorov skloňujú a príklady ich použitia.

---

"Y" A VZORY PODSTATNÝCH MIEN

dub

N a A pl. -y
(stromy, domy, zuby, schody, dvory, hotely)

POZOR! L sg. môže byť (okrem -e) prípona -i (na tanieri, v hoteli)

žena

G sg., N a A pl. -y
(matky, tety, sestry, od zimy, od Evy, od Zuzy)

POZOR! Cudzie podst.m. ženského rodu, ktoré sú zakončené na -ea, -oa, -ua majú v D a L sg. príponu -i a v G pl. -í (napr. N Andrea, D Andrei, L o Andrei, G pl. Andreí)

V iných vzoroch podstatných mien sa ypsilon nevyskytuje!

POZOR NA CHYBY! VZORY CHLAP, DLAŇ, KOSŤ, VYSVEDČENIE, SRDCE MAJÚ VŽDY i/í. (chlapi, inžinieri, na osi, husi, na svedomí, v kroví, pri mori)

---

OSTATNÉ VZORY

pekný (niektoré prídavné mená, zámená, číslovky...)

Vždy y/ý, iba v N pl. -i/í
(pekný chlapec - pekní chlapci - pekným chlapcom)
(múdry žiak - múdri žiaci - o múdrych žiakoch)
(aký človek - akí ľudia - akým ľuďom)
(ktorý pán - ktorí páni - ktorým pánom)
(siedmy ročník - od siedmych ročníkov - v siedmych ročníkoch)

cudzí (niektoré prídavné mená, zámená, číslovky...)

Vždy -i/í
(súci mládenec - súci mládenci - od súcich mládencov)

matkin, otcov (privlastňovacie prídavné mená)

Vždy -ý, iba v N pl. -i (krátke!!!)
(s matkiným kamarátom - matkini kamaráti - s matkinými kamarátmi)
(s otcovým spolupracovníkom - otcovi spolupracovníci - o otcových spolupracovníkoch)
(s Lenkiným bratom - Lenkini bratia - od Lenkiných bratov)
(s Karolovým priateľom - Karolovi priatelia - s Karolovými priateľmi)

páví (druhové (zvieracie) prídavné mená)

Vždy -í (dlhé!!!)
(pávím perom - z pávích pier - pávími perami)
{orlím pazúrom - z orlích pazúrov - v orlích pazúroch}
(husí zobák - husím zobákom - husími zobákmi)

môj (môj, tvoj, náš, váš, svoj)

Vždy -i (krátke!!!) iba v I sg. -í (dlhé!!!)
(s tvojím bratom - tvoji bratia - od tvojich bratov)
(s vaším problémom - od vašich problémov - s vašimi problémami)
(so svojím názorom- od svojich názorov - o svojich názoroch)
(s naším plánom - od našich plánov - našimi plánmi)

päť (základné číslovky 5-99)

Vždy -i
(v mojich siedmich (ôsmich) rokoch)
(žiaci v siedmich (ôsmich) školách)
(od siedmich (ôsmich) zhavranených bratov)

Velke pismena

PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ VEĽKÉ PÍSMENO

1. Mená a priezviská

(Jožko Mrkvička, Dunčo, Rysuľa)

2. Privlastňovacie prídavné mená (prípony -ov, -in), ktoré sú odvodené od vlastných mien

(Štúrov pravopis, Lenkina kamarátka, Američanova mentalita, Dunčova búda)

3. Pomenovania príslušníkov národov

(Rus, Slovan, Róm, Indián, Eskimák)

4. Pomenovania obyvateľov

(Slovák, Stredoeurópan, Záhorák, Šarišan, Bratislavčan, Nitrianka, Piešťanec)

5. Prívlastky v menách historických osobností a na znak úcty

(Peter Veľký, Ivan Hrozný, Konštantín Filozof, Panna Orleánska, Duch Svätý, Svätý Otec)

6. Mená a názvy ulíc, námestí, mostov a pod.; zemepisných a astronomických útvarov; inštitúcií a organizácií; novín, časopisov, dokumentov; sviatkov atď.

(Ulica osloboditeľov, Staromestské námestie, Most SNP, Čertov vrch, Biskajský záliv, Mariánska priekopa, Krabia hmlovina, Základná škola s materskou školou v Belej, Slovenské pohľady, Deklarácia práv dieťaťa, Hájnikova žena, Veľká noc...)

7. Oslovenia zámenami v listoch, telegramoch, blahoželaniach a iných písomných prejavoch (ak oslovujeme konkrétne osoby)

(blahoželám Ti... prajeme Vám...)

---

PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ MALÉ PÍSMENO

1. Pomenovania členov politických, náboženských, športových, kultúrnych a iných skupín

(ľavičiar, komunista, demokrat, katolík, moslim, františkán, jehovista, slovanista, štúrovci, marxista, bernolákovci)

2. Pomenovania jazykov

(slovenčina, angličtina)

3. Názvy vied a vyučovacích predmetov

(slovenský jazyk, chémia, botanika, telesná výchova)

4. Mená náboženstiev

(kresťanstvo, islam, budhizmus)

5. Rodové a druhové mená rastlín a živočíchov

(sokol sťahovavý, smrek obyčajný)

5. Vzťahové prídavné mená, ktoré sú odvodené od vlastných mien

(slovenský, štúrovský, vianočný, veľkonočný, grécky, bernolákovský, kresťanský)

6. Latinské označenia pádov

(nominatív, genitív, datív)

7. Všeobecné pomenovania inštitúcií bez uvedenia sídla alebo prívlastku osobnosti

(základná škola - Základná škola v Radošine)
(gymnázium - Gymnázium A. Sládkoviča)
(mestský úrad - Mestský úrad v Nitre)

---

TRI PRAVIDLÁ PRE VIACSLOVNÉ VLASTNÉ MENÁ

1. Prvé slovo sa začína veľkým písmenom a ostatné malým

(Ulica mieru, Mierová ulica, Most slobody, Štrbské pleso, Čierne more, Slovenské národné povstanie, Nový rok, Medzinárodný deň detí)

2. V názvoch miest a obcí sa začínajú všetky plnovýznamové slová veľkým písmenom a ostatné (najčastejšie predložky) malým

(Nové Mesto nad Váhom, Dunajská Streda, Kláštor pod Znievom)

3. Ak je vo vlastnom mene vložené iné vlastné meno, aj to sa začína veľkým písmenom

(Národná rada Slovenskej republiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, Námestie svätej Alžbety, Južná Amerika, Malá Ázia, Ulica Ľudovíta Štúra)

Rozdelovanie slov

AKO ROZDEĽUJEME SLOVÁ NA KONCI RIADKU

1. Slová rozdeľujeme na rozhraní slabík.

ma-ma, Pe-ter, vie-tor

Ak sa stretnú dve alebo viac spoluhlások, prvá zostáva v prvom riadku, ostatné píšeme do nového riadku

2 spoluhlásky- mat-ka, ved-ro, mes-to
3 spoluhlásky- maj-ster, os-trý, ses-tra

ALE:

2. Slabičná predpona sa pri rozdeľovaní nesmie zmeniť!

vy-pracovať (nie vyp-racovať), na-kresliť (nie nak-resliť), pre-vrátiť (nie prev-rátiť)

3. Prípona, ktorá sa začína na spoluhlásku, sa pri rozdeľovaní nesmie zmeniť!

tlači-dlo (nie tlačid-lo), mest-ský (nie mes-tský), učiteľ-ka, muž-stvo

---

KDE SLOVÁ NEROZDEĽUJEME

1. Nerozdeľujeme hlásky dz, dž, ch a dvojhlásky ia, ie, iu.

Rozdeliť môžeme ia, ie, iu a ďalšie kombinácie samohlások v cudzích slovách (nie sú to dvojhlásky)

gymnázi-um, o gymnázi-a-mi
múze-um, múze-a-mi
Andre-ám, Andre-a-mi
s depresi-ou, s depresi-ami,

2. Nerozdeľujeme jednoslabičné slová.

dom, strom, dvor

3. Po rozdelení nesmie zostať samotná samohláska na konci alebo začiatku riadka

(nesprávne: u-jo, o-tec, od Andre-y, o Mári-i, z múze-a)

Priama rec

UVÁDZACIA VETA NA ZAČIATKU

Uvádzacia veta sa konči dvojbodkou, priama reč sa začína veľkým písmenom.

Peter iba ticho poznamenal:,,Takto som to nechcel urobiť."
Mama sa spýtala:,,A kedy to už bude hotové?"
Hájnik sa zamračil:,,Nech vás tu už nikdy nestretnem!"

---

UVÁDZACIA VETA NA KONCI

Priama reč sa končí čiarkou, otáznikom alebo výkričníkom, uvádzacia veta sa začína malým písmenom.

,,Takto som to nechcel urobiť," ticho poznamenal Peter.
,,A kedy to už bude hotové?" chcela vedieť mama.
,,Nech vás tu už nikdy nevidím!" mračil sa hájnik.

---

VLOŽENÁ UVÁDZACIA VETA

Uvádzacia veta sa začína malým písmenom, končí čiarkou, druhá časť priamej reči sa začína malým písmenom.

,,Takto som to nechcel urobiť," ticho poznamenal Peter, ,,nebudeme pokračovať."
,,Veľmi som sa snažila," kývala hlavou, ,,ale nemá to zmysel."

Jednoduche suvetie

PRIRAĎOVACIE SÚVETIE

-vety sú rovnocenné, každá má svoj samostatný význam
-sú navzájom iba zlúčené alebo si odporujú, vylučujú sa, stupňujú sa

zlučovacie priraďovacie súvetie

-vety v súvetí sú zlúčené, spojené
Bolo zamračené a fúkal studený vietor.
Najprv sa pohádali, potom sa museli udobrovať.
Aj polievku zjedol, aj zemiaky mu chutili.
Bol ženatý, mal dve deti

odporovacie priraďovacie súvetie

-vety v súvetí sú v rozpore, v nesúlade
Bolo slnečno, ale fúkal studený vietor.
Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal.
Veľa hovoríte, no málo robíte.
Veľa trénoval, a jednako sa mu príliš nedarilo.

vylučovacie priraďovacie súvetie

-vety v súvetí ponúkajú možnosti, jedna z nich je platná
Bolo včera slnečno alebo tu pršalo?
Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili.
Buď budeš počúvať, alebo si to oprav sám!
Alebo sa im niečo stalo, alebo to vzdali.

stupňovacie priraďovacie súvetie

-druhá veta stupňuje význam predchádzajúcej vety
Zvalilo ohradu, ba aj strechu odnieslo.
Nepochopili nás, dokonca sa nám smiali.
Pomohol mi, ba ešte ma aj pohostil.
Tento pes nielen štekal, ešte aj hrýzol!

---

PODRAĎOVACIE SÚVETIE

-vety sú nerovnocenné, vedľajšia veta rozvíja slovo z hlavnej vety
-hlavnou vetou sa môžeme opýtať, vedľajšou odpovedať

PS s vedľajšou vetou prívlastkovou

-vedľajšia veta rozvíja podstatné meno z hlavnej vety, plní úlohu prívlastku, pýtame sa na ňu ako na prívlastok
To je dom, v ktorom bývam. (Aký je to dom? V ktorom bývam.)
Boli sme v dedine, kde sa narodila. (V ktorej dedine sme boli? V ktorej sa narodila.)
Chcem mu kúpiť darček, aký si vždy želal. (Aký darček mu chcem kúpiť? Aký si vždy želal.)
Nikdy nepracoval na probléme, ktorý bol taký komplikovaný. (Na akom probléme nepracoval? Ktorý bol taký komplikovaný.)

PS s vedľajšou vetou predmetovou

-vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu predmetu, pýtame sa na ňu ako na predmet
Nevedela, čo si má o tom myslieť. (Čo nevedela? Čo si má o tom myslieť.)
Ani netušíme, ako sa zachovajú. (Čo netušíme? Ako sa zachovajú.)
Vždy sa bojíme toho, čo nechápeme. (Čoho sa bojíme? Toho, čo nechápeme.)
Mali by sme rozprávať o tom, čo nás trápi. (O čom by sme mali rozprávať? O tom, čo nás trápi.)

ps s vedľajšou vetou príslovkovou

-vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu príslovkového určenia, pýtame sa na ňu ako na príslovkové určenie

vedľajšia veta príslovková miestna

Budeme čakať tam, kde sme sa dohodli. (Kde budeme čakať? Tam, kde sme sa dohodli.)
Kam vstúpil, ozýval sa smiech. (Kde sa ozýval smiech? Kam vstúpil.)

vedľajšia veta príslovková časová

Budeme vás čakať vtedy, keď sa nám bude chcieť. (Kedy vás budeme čakať? Keď sa nám bude chcieť.)
Až keď sa ťa opýtajú, odpovedaj! (Kedy odpovedaj? Až keď sa ťa opýtajú.)

vedľajšia veta príslovková spôsobová

Chráni ho, ako chráni matka svoje deti. (Ako ho chráni? Ako chráni matka svoje deti.)
Pozrela naňho tak, že sa mu odnechcelo hádať sa. (Ako pozrela? Tak, že sa mu odnechcelo hádať sa.)

vedľajšia veta príslovková príčinná

Chráni ho, lebo sa jej páči. (Prečo ho chráni? Lebo sa jej páči.)
Pretože ho nevnímala, všetko bolo zbytočné. (Prečo bolo všetko zbytočné? Pretože ho nevnímala.)

PS s vedľajšou vetou podmetovou

-vedľajšia veta nahrádza podmet hlavnej vety, pýtame sa ako na podmet
Najkrajšie bolo, že sme boli prekvapení. (Čo bolo najkrajšie? Že sme boli prekvapení.)
Hnevalo ma, že ju tu nevidím. (Čo ma hnevalo? Že ju tu nevidím.)
Kto nič nerobí, nič nepokazí. (Kto nič nepokazí? Kto nič nerobí.)
Nech ti pomôže ten, kto ti to poradil. (Kto pomôže? Ten, kto ti to poradil.)

PS s vedľajšou vetou prísudkovou

-vedľajšia veta nahrádza prísudok hlavnej vety, pýtame sa ako na menný prísudok
Peter je taký, že sa s každým porozpráva. (Aký je? Taký, že sa s každým porozpráva.)
Nič nie je také, aké to bolo kedysi. (Aké to nie je? Také, aké to bolo kedysi.)
On sa stal takým, akým sme ho nechceli mať. (Akým sa stal? Takým, akým sme ho nechceli mať.)
Situácia je taká, aká je. (Aká je situácia? Taká, aká je.)

Veta

VETY PODĽA ZLOŽENIA

jednoduchá veta

-jeden prísudok (resp. gramatické jadro)

a. holá veta

-iba základné vetné členy
Mama varí. Číta.

b. rozvitá veta

-sú prítomné aj rozvíjacie vetné členy
Dobrá mama varí obed. Číta vynikajúcu knihu.

súvetie

-viac viet

a. jednoduché súvetie

-dve vety
a.1. priraďovacie
-vety sú rovnocenné
a.2. podraďovacie
-hlavná veta je nadradená vedľajšej, ktorá ju rozvíja

b. zložené súvetie

-tri a viac viet
Nevedel, čo sa deje, a preto odišiel.
Ak nezlezieš, spadneš a rozbiješ si koleno.

---

VETY PODĽA ČLENITOSTI

dvojčlenná veta

-obsahuje podmet a prísudok

úplná dvojčlenná veta

-podmet je vyjadrený
Karol nechcel ísť do obchodu.
Nebude sa vám to páčiť.

neúplná dvojčlenná veta

-podmet je nevyjadrený
Nechcel ísť do obchodu.
Budú pomáhať.

jednočlenná veta

-neobsahuje podmet a prísudok, iba vetný základ

slovesná jednočlenná veta

-vetný základ je vyjadrený určitým slovesným tvarom
Sneží.
Blýska sa.
Bolí ma v boku.
V úradoch sa tvrdo pracuje.
Zle sa mi tu píše.
Nechce sa mi vstávať.
Chorobu nemožno podceňovať.

menná (neslovesná) jednočlenná veta

-vetný základ nie je vyjadrený určitým slovesným tvarom
Mestský úrad.
Neuveriteľne.
Prirodzene.
Joj!
Nevstupovať na trávnik!
Prísne tajné!

---

VETY PODĽA OBSAHU (ZÁMERU)

oznamovacie vety

-oznamujú, konštatujú
-klesavá melódia
Starý otec nejde do mesta.
Nebude to také ľahké.

opytovacie vety

-požadujú informáciu

zisťovacie

-očakáva odpoveď áno/nie
-stúpavá melódia
Pôjde starý otec do mesta?
Bude to také ľahké?

doplňovacie

-neočakáva sa odpoveď áno/nie
-spravidla sa veta začína opytovacím zámenom
-klesavá melódia
Kam pôjde starý otec?
Aké to bude?

rozkazovacie vety

-prikazujú alebo zakazujú
-klesavá melódia
Starý otec, nechoď do mesta!
Pomôž mi!

želacie vety

-vyjadrujú prianie, želanie
-klesavá melódia
Kiež by mi bol pomohol!
Bodaj by sa to nestalo!
Nech vás sprevádza pokoj!
Aby to čert vzal!

Skaldy

SKLADY

prisudzovací sklad

-je spojenie podmetu a prísudku v dvojčlennej vete
-podmet môže byť aj nevyjadrený
(Mama varí.)
(Brat je šikovný.)
((oni)Píšu.)

určovací sklad

-je spojenie nadradeného a podradeného vetného člena
-nadradený vetný člen je bližšie určený (rozvitý) podradeným vetným členom
-nadradeným vetným členom sa pýtame na podradený
(môj pes - Čí pes? Môj.)
(rúbať drevo - Čo rúbať? Drevo.)
(zavčasu vstávať - Kedy vstávať? Zavčasu.)

priraďovací sklad

-je spojenie rovnocenných členov viacnásobného vetného člena
(Vysypali sme zbytočnosti a odpadky.)
(Karol je malý, ale šikovný.)
(Spíme aj v noci, aj popoludní.)